Jeho povinnosťou bolo miestne indiánske obyvateľstvo ochraňovať a christianizovať. V prípade potreby mal byť pripravený na vojenskú pomoc Korune, od ktorej encomiendu získal. Za to mohol od Indiánov vyberať dane v podobe poľnohospodárskej produkcie, výrobkov, alebo drahých kovov. [6] Táto forma sa ale už veľmi skoro dostala do krízy a v 17. storočí ju nahradilo tzv. repartimiento, ktoré predstavovalo ďalšiu formu nútených prác pre členov republiky Indiánov. Ďalšou formou pre organizáciu hospodársko-spoločenských vzťahov v koloniálnej Amerike bola "hacienda", ktorá kombinovala nútenú prácu a prácu za mzdu s paternalistickými vzťahmi medzi roľníkmi a padronom (majiteľom haciendy).
Zmiešané i biele obyvateľstvo bolo rozdelené do kást, ktoré zohrávali v spoločenskom a kultúrnom zmysle významnú úlohu. Tento kastový systém sa týkal oboch republík. Obe mali vlastnú samosprávu a platili v nich odlišné zákony, ale republika Indiánov bola vo všetkých oblastiach podriadená kolonizátorom. Komplexnosť vzťahov medzi obomi republikami výstižne zhrňuje B. Roedl: V koloniálnej legislatíve sa odrazila cieľavedomá segregačná politika španielskeho štátu.
storočia ich bolo len okolo 4 – 4, 5 milióna (teda len asi 6% odhadovaného počtu v roku 1492). [3] Inkská ríša[upraviť | upraviť zdroj] Expanzia Inkskej ríše medzi rokmi 1438 – 1525 Inkská ríša predstavovala posledný predkoloniálny štátny celok v oblastiach Ánd a vznikla okolo roku 1438, kedy bol korunovaný Pachacútec Yupanqui považovaný za zakladateľa Inkskej ríše.
Rasové hľadisko bolo a stále latentne zostáva významným problémom juhoamerických spoločností. Napríklad v Bolívii, alebo Venezuele sa stali prezidentmi po prvé ne-kreolovia až v posledných rokoch (Evo Morales a Hugo Chavéz). Rola a význam katolíckej cirkvi v Južnej Amerike[upraviť | upraviť zdroj] Vzhľadom na to, že hlavným ideologickým ospravedlnením iberskej conquisty juhoamerického kontinentu bolo obrátenie na katolícku vieru, zohrávala tu významnú úlohu tiež katolícka cirkev. Na začiatku conquisty prebehla vo vnútri cirkvi diskusia o obecnom postavení domorodých Indiánov. Táto diskusia vyvrcholila známou diskusiou z Valladolidu, v ktorej dominikán Bartolomé de las Casas a teológ Juan Ginés de Sepúlveda predstavovali dva odlišné tábory názorov v cirkvi. Las Casas argumentoval, že domorodci sú slobodní ľudia žijúci v prirodzenom ráde a teda, že si zaslúžia rovnaké zaobchádzanie ako iní.
Kolonizácia Južnej Ameriky – WikipédiaKolonizácia Južnej Ameriky bol dlhodobý proces osídľovania a zakladania kolónii v Južnej Amerike. Za začiatok kolonizácie sa pokladá objavenie Ameriky Krištofom Kolumbom v roku 1492. Od vtedy začali španielski conquistadori postupne dobývať a kolonizovať jednotlivé územia až do začiatku 19. storočia, kedy tu vznikli formálne nezávislé štáty. Kolumbus a prví španielski conquistadori však objavili geograficky najprv oblasti Karibiku a Severnej Ameriky (dnešné Mexiko) a do Južnej Ameriky postupovali po mori pri pobreží Pacifiku a čiastočne aj po súši cez oblasť Strednej Ameriky na západné pobrežie kontinentu. Naopak Portugalčania sa zameriavali na kolonizáciu vedenú z východného pobrežia dnešnej Brazílie ďalej do vnútrozemia.
Našla svoj výraz v asymetrickom rozdelení spoločnosti na 'republiku Španielov' a 'republiku Indiánov', v ktorých platili odlišné zákony. I keď realita každodenného života túto umelú hrádzu široko prekračovala, vytvorila v mentalite oboch trvalé vedomie odlišnosti a súnáležitosti. Za touto psychickou bariérou sa zakonzervovali staré indiánske zvyky, tradície a hodnoty.
Tento schematický obraz nevystihoval celú realitu spoločnosti. Obe republiky boli rozdelené sociálne, indiánska i etnicky a jazykovo. [8] Kastový systém v Južnej Amerike rozdeľoval obyvateľstvo do niekoľkých kást podľa rasového princípu. Išlo o veľmi zložitý systém spoločenskej hierarchie, ktorý vypadal napríklad nasledovne: Kasty v Latinskej Amerike[9] otec matka deti farba Európan kreol biela beloch Indián mestic 6/8 biela, 2/8 Indián, svetlá 4/8 biela, 4/8 Indián tmavšia biela černoch mulat 7/8 beloch, 1/8 černoch: často svetlá zambo 4/8 černoch, 4/8 beloch: svetlo bronzová quarteron 6/8 beloch, 4/8 černoch: svetlá 5/8 beloch, 1/8 černoch: tmavší quateron quinteron 7/8 beloch, 1/8 černoch: veľmi svetlá 6/8 beloch, 2/8 černoch: tmavší svetlá chino 4/8 černoch, 4/8 Indián:tmavší 2/8 černoch, 6/8 Indián:tmavá 5/8 černoch, 3/8 beloch:tmavá 4/8 černoch, 4/8 beloch:svetlejšie tmavá 15/16 černoch, 1/16 beloch: čierna 7/8 černoch, 1/8 beloch: čierna zambo-chino 15/16 černoch, 1/16 Indián:čierna 7/8 černoch, 1/8 Indián: čierna čierna Terminológia nebola v rámci tohto kastového systému jednotná, čo znamenalo, že sa jednotlivé názvy mohli líšiť regionálne, alebo časovo.
Tento konflikt bol okrem iného výsledkom minimálnej kontroly zo strany Madridu. Napriek tomu bola v roku 1535 založená Lima, mesto, ktoré sa neskôr stalo centrom španielskej koloniálnej správy nad celou oblasťou Ánd a snáď vôbec najvýznamnejším centrom španielskej moci v Južnej Amerike. Následne bolo v roku 1542 založené vicekráľovstvo Nové Kastílsko, neskôr premenované na vicekráľovstvo Peru. Až v roku 1572 bolo vicekráľovstvo úplne politicky konsolidované vicekráľom Franciscom de Toledom, ktorému sa podarilo zlomiť posledné stopy inkského odporu a popraviť posledného Inka Túpaca Amaru. Začiatky portugalskej kolonizácie v Brazílii[upraviť | upraviť zdroj] Prvé brazílske kapitanáty v roku 1534 V roku 1500 sa v oblasti dnešnej severovýchodnej Brazílie vylodil portugalský moreplavec Pedro Álvares Cabral. V tejto dobe ale nebola kolonizácia v Amerike pre Portugalčanov hlavným záujmom, lebo sa zameriavali na obchod s Indiou a expanziu v oblasti západného pobrežia Afriky, alebo v Maroku a v Ázii.
[7] Južná Amerika ako spoločnosť kást[upraviť | upraviť zdroj] Toto rozdelenie na dve republiky bolo založené na rasistickej stratifikácii obyvateľstva. Republika Španielov sa skladala z európskeho a bieleho obyvateľstva a bola ďalej hierarchizovaná na vládnuce elity (španielska šľachta a bohatí kreoli vlastniaci rozsiahle haciendy a bane), mestské elity (bohatí obchodníci) a konečne chudobnejšie a chudobné vrstvy. Republika Španielov bola nadradená ďaleko početnejšej republike Indiánov, ktorá bola tvorená pôvodným obyvateľstvom a hybridným obyvateľstvom, ktoré vzniklo miešaním európskej a indiánskej rasy (mestizzo), ale tiež s černošským obyvateľstvom dovezeným z Afriky na otrocké práce.
Náhodne možno spomenúť napríklad niektoré juhoamerické pôvodné národy ako Guaraníovia, Kečua, Aymara, Arawaka, Auraca alebo Patagoncov. Z hľadiska európskeho dobývania sa najčastejšie spomínajú dve americké civilizácie: v oblasti Severnej Ameriky sú to Aztékovia a v oblasti Južnej Ameriky Inkovia. Obe tieto civilizácie boli relatívne zložito organizovanými agrárnymi spoločnosťami s vlastným náboženstvom, znalosťou viacerých technológii (architektúra, metalurgia) a bohatou spoločenskou stratifikáciou.
Argentína vs Mexiko Živé vysielanie a H2H Štatistiky | ProTipster
ONLINE z MS vo futbale 2022 – C skupina: Argentína - Mexiko